O klubeKPŽT

Klub priateľov železníc Trnavy a okolia

Novodobá história Trnavy a priľahlého regiónu je úzko spätá s históriou železníc na území Slovenska.

Prakticky s každým dôležitým medzníkom pri vzniku a rozvoji železníc sa spomína mesto Trnava - vznik prvej konskej železnice (trať Bratislava - Trnava, neskôr Trnava - Sereď) na území bývalého Uhorska, ukončenie parnej prevádzky na prvom hlavnom ťahu, elektrifikácia tratí či v súčasnosti výstavba moderného železničného koridoru na rýchlosť 160 km/h (prvý modernizovaný úsek bol Bratislava Rača - Trnava).

Okrem železničných tratí a osobnej a nákladnej dopravy s celoštátnym významom zohrala dôležitú úlohu pri rozvoji trnavského regiónu aj hustá sieť úzkorozchodných poľných a lesných železníc, ktorá znamenala oživenie miest a obcí napojených na železnicu. Uľahčovala dopravu poľnohospodárskych plodín, vyťaženého dreva a iného tovaru do spracovateľských závodov a zároveň bola aj súčasťou celkového prepravného reťazca. Postupne však bola doprava na  úzkorozchodných tratiach nahradená modernejšími a výkonnejšími dopravnými prostriedkami. Zároveň dochádzalo k likvidácii nevyužívaných tratí. Materiál z nich často končil ako stavebný materiál pri výstavbe rodinných domov. Z telies úzkorozchodných tratí sa niekde zachovali len fragmenty, niekde zmizli úplne a spomínajú si na ne už len dožívajúci pamätníci. To si uvedomovala aj skupina železničných nadšencov okolo Ing. Mariána Školníka - prevažne zamestnancov vtedajších Železníc Slovenskej republiky z Trnavy a okolia. Ako cieľ si stanovili zachovať historické fakty o existencii železníc v trnavskom regióne aj pre budúce generácie. Po prípravných prácach spojených so získavaním členskej základne a klubových priestorov  vznikol  Klub priateľov železníc Trnavy a okolia - KPŽT.  Zaregistrovaný bol na Ministerstve vnútra SR dňa 29. júla 1996, č. spisu VVS/1-900/90-11803. Prvým predsedom sa stal Ing. Marián Školník, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami.

KPŽT je občianskym združením, ktoré si dalo za cieľ:

  • združovať občanov, ktorí majú hlbší záujem o históriu, prevádzku železníc, železničné koľajové vozidlá, cestovanie, zberateľskú činnosť, železničné modelárstvo a iné príbuzné činnosti,
  • propagovať železničnú dopravu a svojou činnosťou napomáhať rozvoju železníc,
  • spolupracovať so železničnými podnikmi a pomáhať pri organizovaní príležitostných historických osláv a jázd zvláštnych historických vlakov,
  • úzko spolupracovať s Múzejno-dokumentačným centrom železníc pri dokumentovaní a záchrane železničných pamiatok
  • spolupracovať s ďalšími subjektmi v oblasti železničnej problematiky (vzdelávacie zariadenia, výskumné ústavy, kluby s podobným zameraním a pod.),
  • organizovať odborné prednášky a besedy pre záujemcov o problematiku železničnej dopravy,
  • aktívne prispievať k ochrane životného prostredia a viesť svojich členov k tomu, aby svojou činnosťou zvyšovali starostlivosť o životné prostredie,
  • zabezpečovať a distribuovať materiály potrebné pre svoju činnosť (metodické publikácie, knihy, časopisy, mapy a pod.).

Členom KPŽT sa môžu stať fyzické osoby, ktoré súhlasia so stanovami a programom klubu.

Orgánmi KPŽT sú:

  • členská schôdza
  • výbor KPŽT
  • revízna komisia

Členská schôdza je najvyšší orgán KPŽT. Zvoláva  ju výbor KPŽT podľa potreby, najmenej jeden krát ročne.

Výbor KPŽT je výkonným orgánom. Jeho členmi sú predseda, tajomník, hospodár a 2 až 4 členovia výboru. Štatutárnymi zástupcami sú predseda a tajomník. Výbor sa schádza podľa potreby.

Revízna komisia KPŽT vykonáva revíznu činnosť v hospodárení s finančnými prostriedkami klubu, dozornú činnosť v dodržiavaní stanov a smerníc KPŽT a rieši sťažnosti. Je nezávislým orgánom KPŽT a za svoju činnosť zodpovedá výlučne členskej schôdzi. Revízna komisia má troch členov, ktorí nemôžu byť zároveň členmi výboru.

Zdroje činnosti KPŽT tvoria:

  • členské príspevky,
  • príspevky od iných organizácií a sponzorov,
  • výnosy z vlastnej činnosti,
  • dary a subvencie.

KPŽT chce svojou činnosťou vzbudiť záujem o históriu, súčasnosť i budúcnosť železníc v Trnave a okolí u čo najširšieho počtu obyvateľov nášho regiónu a pritiahnuť do svojich radov ďalších členov, najmä z radov mladých ľudí, aby bola zabezpečená kontinuita činnosti a existencie klubu aj do ďalších rokov. To znamená rozvíjať aj osvetovú činnosť a táto konferencia je vlastne prvou lastovičkou so zodpovedajúcim portfóliom pozvaných hostí (zástupcovia samosprávy, školy, správcovia železničných vlečiek, železničné podniky v Trnave, ...). Tematicky zamerané konferencie budeme usporadúvať každý rok.

KPŽT sprístupnil v tomto roku v rekonštruovanej budove železničnej stanice Trnava improvizovanú výstavu k 140.výročiu začatia parnej prevádzky na trati Bratislava – Trnava (apríl až júl).

Niektorí členovia KPŽT sa v rámci svojich pracovných povinností podieľali na sprevádzkovaní improvizovaného pancierového vlaku (IPV) „Štefánik“, ktorý sa zúčastnil bojov počas Slovenského národného povstania. Podarilo sa nám taktiež zabezpečiť jednodňový pobyt IPV „Štefánik“ dňa 13. júna 2010 v stanici Trnava (Trnava nebola v pôvodnom pláne putovnej výstavy po Slovensku), čo sa stretlo s veľkým záujmom verejnosti, najmä rodičov s deťmi.

Ďalším dôležitým cieľom KPŽT je múzejno-dokumentačná činnosť. Členovia KPŽT zhromažďujú historické materiály (fotografie, publikácie, predpisy, predmety...) ktoré dokumentujú život na železniciach v Trnave a okolí. Po získaní vhodných priestorov budú sprístupnené širokej verejnosti. Radi by sme získali aj doteraz neobjavené historicky cenné dokumenty a predmety, ktoré sa môžu nachádzať v domácnostiach najmä v obciach, ktoré boli napojené na železničnú úzkorozchodnú sieť.

KPŽT každoročne usporadúva pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov turistické pochody a zájazdy so železničnou tematikou. Pravidlom sa stáva turistický pochod „Memoriál Mariána Školníka – po stopách malokarpatských železníc – Katarínka“ spojený so stretnutím s členmi klubu „Lesná železnica Katarínka“ a jazdou na železničke s rozchodom 600 mm pri zrúcanine kláštora Katarínka.

V súčasnosti je činnosť KPŽT nepriaznivo ovplyvnená tým, že nemá k dispozícii vlastné klubové priestory na pravidelné stretávanie sa členov, nakoľko pôvodné priestory v starej budove železničnej stanice musel uvoľniť pre potreby Železničnej polície. Jednou z dôležitých úloh je teda zabezpečiť klubové priestory, o čom sa intenzívne vedú rokovania.

Vzhľadom na obmedzené finančné možnosti by činnosť KPŽT nebola možná bez prispenia sponzorov, ktorým chcem aj týmto vysloviť poďakovanie. V najbližších mesiacoch sa hodláme uchádzať aj o dotácie mesta Trnava a Trnavského samosprávneho kraja a rozšíriť rady sponzorov za účelom realizácie konkrétnych projektov.

Verím, že ciele a úlohy, ktoré si kladú pred seba členovia KPŽT, sa nám podarí napĺňať aj s porozumením a za spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré reprezentujú účastníci našej premiérovej konferencie. Určite máme spoločný záujem vytvárať pozitívny obraz o Trnave a priľahlom regióne. Jednou z ciest je aj zmapovanie a predstavenie histórie železníc a predstava o jej budúcnosti v našom regióne (vrátane využitia pre rozvoj turizmu) v priestoroch železničnej stanice Trnava ako jednej z dôležitých vstupných brán do nášho mesta.

Predseda KPŽT Ing. Miloslav LUŽÁK